believer

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Potulky Provensálskom 6 – Cez dvojtisícročný most k tisícročným olivovníkom.

Kedysi dávno, ešte za čias rímskej nadvlády novozaložené mesto Nímes malo nedostatok vody. Rimania preto vybudovali 50 kilometrov dlhý systém kanálov, ktorým privádzali vodu do mesta z Úzes, vzdialeného 25 km. Najúžasnejšou stavbou tohto vodovodného systému bol Pont du Gard. Pre Rimanov bola táto stavba ako  jeden zo symbolov ich ríše. Keby tak tušili že stavba pretrvá celé dve tisícročia. Z hlučného Avignonu sme sa odrazu v podvečer ocitli obklopení tichom a s výhľadom na impozantnú stavbu mosta dlhého 275 metrov. Tvoria ho tri poschodia – tri rady nad sebou stojacích oblúkov. V spodnom rade je 6 oblúkov, v strednom 11 a v hornom až 35 oblúkov. Práve horným poschodím viedol vodovod ktorého vodu chránili pred nečistotou kamenné dosky.  Ktovie ako sa staviteľom podarilo manipulovať pri stavbe so šesť tonovými  vápencovými blokmi a to pri ich spájaní nepožili maltu. Túto prácu mali na starosti vojaci a otroci za vlády cisára Claudia. Autobus sme zaparkovali na parkovisku na ľavom brehu rieky Gard a odtiaľ sme sa peši vydali pozdĺž rieky k mostu. Najspodnejšou časťou mostu sa dá prejsť  na druhý breh rieky, kde sa v minulosti vyberalo mýto. Teraz sa „mýto“ vyberá poniže mosta na parkovisku a hovorí sa tomu vstupné a parkovné :) .  V rieke tečúcej popod most sme mali možnosť sledovať čulý život. Nie ale  život vodného živočíšstva.  Po rieke sa preháňali člnky, kajaky a plavci, ktorí sa tu osviežovali v stále horúcom podvečernom dni. Na hladine sa odrážala silueta mosta, ktorý sa z mosta do prosta  nad hladinou týčil do výšky 48 metrov.

Naša sprievodkyňa nám povedala, že keď prejdeme na druhý breh cez most, prídeme k trom olivovníkom. Hovorí sa o nich že majú viac ako 1000 rokov. Aj na kameni v blízkosti jedného z troch olivovníkov je vyrytý dátum zasadenia, ktorý udáva rok 908 n.l.  Veľmi sa mi nechcelo veriť, že strom môže rásť až tak dlho. Potom som sa už doma dočítal,  že olivovníky, ak sa o ne dobre staráme dokážu rásť a dávať plody aj viac ako 5 storočí a storočný olivovník je ešte dieťa. Olivy patria medzi  pochutiny, ktoré  buď máte radi, alebo vám jednoducho nechutia. Priznám sa že  patrím do druhej skupiny.  Nedokázal som im prísť na chuť, aj keď som ich raz, či dva krát ochutnal. Pritom sa pripravujú na množstvo spôsobov a  majú mnoho chutí. Presný opak mňa je moja manželka. Tá keď niekde na trhu vidí olivy, hneď je pri nich  a ochutnáva a ochutnáva až si vyberie chuti jej najmilšie a tie si potom kúpi a v krátkej chvíli skonzumuje provokujúc ma, či si dám aj ja. Samozrejme že tomu tak bolo aj v Provensálsku. Hovorí sa tu, že olivy sú všeliekom. O tom čo sa z olív robí a ako sa využívajú nebudem písať, bolo by to na viac článkov. Spomeniem ešte že starí Rimania mali zákon, ktorým sa zakazovalo používať drevo z olivovníkov ako palivo. Mohlo sa páliť len pri oltárnych ohňoch.

Pomaly sa zvečerievalo a my sme naplnili všetko to, čo sme mali dnes na pláne, teda bol čas vydať sa späť do hotela v ktorom sme boli ubytovaní aj predošlú noc. Pred sebou sme mali ešte dva dni na spoznávanie krásnych miest Provensálska, tak sa bolo na čo tešiť. Cesta k hotelu prebiehala príjemne, s krásnymi výhľadmi na vápencové masívy okolo nás. Raz sa nám, smerujúc k hotelu,  podarilo pri odbočení z hlavnej cesty kúsok zablúdiť, hoci našu cestu strážila navigácia. Vodič zrejme odbočil trochu skôr ako mal a my sme sa aj s obrovským autobusom ocitli na uzučkej ceste, ktorá sa kľukatila niekde medzi vápencové masívy a pomaly strácala asfaltovú štruktúru.  Zanedlho sme sa ocitli pri bielo žiariacom vápencovom kameňolome a vodič sa zrejme utvrdil už v tom, čo si myslel už skôr predtým že sme poblúdili. Navigácia sa snažila aj dookola prepočítavať trasu, ale nakoľko nebola široko-ďaleko žiadna odbočka jednoducho zblbla. Šťastlivo sme otočili pri kameňolome autobus a vydali sme sa na miesto, kde sme zle odbočili. Potešená navigácia dostala z družíc nové dáta a zaviedla nás už až k nášmu hotelu. Pomaly začala padať tma a my sme čoskoro padli  do postelí a pri príjemných myšlienkach z prežitých chvíľ toho dňa sme zaspali.

Od parkoviska sme si vykračovali popri tejto jaskyni, ktorá bola obývaná oveľa skôr ako stál aquadukt-most, ku ktorému sme prichádzali

Ešte pár metrov a uvidíme HO ... Pont du Gard

A tu je ON ... pýcha starých Rimanov a teraz Provensálcov ... Pont du Gard

 

Výhľady z mosta na rieku Gard

 

Jeden z troch tisícročných olivovníkov

Rodný list vyrytý v skale pri jednom olivovníku.


len tak | stály odkaz

Komentáre

  1. teeda..beli
    som unesená celá..bez teba bych hlúpa umrela..:-(
    dobre sa to číta
    si tu naša pýcha..
    Ps.:
    PRED PáR DňAMI BOL NáS POZRIEť Z bb šVAGOR..POžIADAL Tú MúDRU NAVIGáCIU-BY HO K NáM DOVIEDLA NAJKRATšOU CESTOU-a zrazu sa ocitol na turistickom chodníku!!!:-))s autom..:-))
    tak sa vrátil a šiel starou známou cestou..
    oj-aj technika-je iba "človek" !!!:-))
    publikované: 12.08.2012 09:47 | autor: radosť (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Radosť
    Ďakujem za návštevu a aj za chválu. Veru tak, keď do navigácie dáš najkratšiu cestu, často vedie ťa poliami, lúkami skoro vzdušnou čiarou a cesta často stráca sa :).
    publikované: 12.08.2012 10:11 | autor: believer (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.