believer

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Ľubietová - stred Slovenska a Podlipa ku ktorej sme doskackali po potočných kameňoch.

... alebo ako som sa vybral štôlne hľadať.

Obec Ľubietová leží skoro v strede medzi Banskou Bystricou a Breznom. Od oboch miest je vzdialená zhruba 20 km.


Ľubietová sa nachádza aj v strede Slovenska. Na vrchu zvanom Hrb je geografický stred Slovenska. Do Ľubietovej chodím už niekoľko desiatok rokov. Teda nie konkrétne do Ľubietovej, ale do Ľubietovskej doliny.  Z oboch strán Ľubietovskej doliny sú vychýrené miesta výskytu húb a teda je to dá sa povedať aj hubársky raj.

Samotná obec Ľubietová má bohatú históriu. Bola jedným zo siedmych banských miest. História poznamenala obec a jej okolie od dôb eneolitu, pokračovala  cez tatárske a turecké vpády a najviac sa asi Ľubietová zapísala svojou baníckou činnosťou. Baníctvo  z obce urobilo banské mesto v roku 1379, kedy Ľubietová dostala od Ľudovíta Veľkého mestské výsady. V  okolí obce sa v minulosti ťažilo zlato, medené rudy  a po ťažbe medi aj železné rudy. Najvýznamnejšími medenými rudami ľubietovského revíru boli chalkopirit a tetraedrit. V súčasnosti sa tu v menšej miere nachádzajú druhotné minerály - malachit, azurit, euchroit, olivenit, pseudomalachit a libetenit. Libetenid dostal pomenovanie po názve obce.

Pred niekoľkými dňami som sa na nete dostal k fotografiám ložiska Podlipa, ktoré je na konci Ľubietovej.


Povedal som si,  že by bolo fajn vidieť to na vlasné oči. Vybral sme sa teda s manželkou a priateľmi obzrieť si tie miesta naživo. Samozrejme že lokalitu Podlipa sme našli „menšou“ okľukou, keď sme sa tam po odstavení auta vybrali vedľajšou dolinkou. Po zablatenom chodníčku triedy „šikmá strecha“, ktorý sa časom stratil sme sa vyštverali na vrchol hory nespokojní že sme neobjavili Podlipu, ale spokojní že sme nestretli medveďa. Na vrchole hory sa ako tak pomedzi stromy dalo rozhliadnuť a my sme v susediacej dolinke uvideli vrchol háld hľadaného ložiska Podlipa. Tak sme sa teda pustili nadol tým smerom. Najskôr sme šli frajersky po lesáckej cestičke, ktorá sa časom zmenila na chodník a ten sa stratil v úzkom potôčiku. Tak sme skákajúc z kameňa na kameň konečne doskákali k vrcholu samotných háld  ložiska a mne sa konečne rozžiarili oči. Kam až oko dovidelo haldy a samé haldy kameňov a  kamienkov, ktoré v sebe a na sebe  ukrývali sekundárne Cu stopy rôznych minerálov. Najzaujímavejší je libetenit, ktorý tu bol prvýkrát na svete opísaný, a to v roku 1823. Často sa tu objavuje aj pseudomalachit a s väčším šťastím aj malachyt.




Priznám sa že nie som mineralóg a tak to, čo som nachádzal boli pre mňa kamene, ktoré hrali najčastejšie modrou alebo zelenou farbou, prípadne trblietavé kamene.


Tieto miesta s obľubou navštevujú zberatelia minerálov ktorí sa na haldách hrabú a s menšími či väčšími úspechmi nachádzajú vytúžené minerály. Niektorí len tak pre vlastné potešenie a do vlastných zbierok, niektorí s vidinou zisku (predávajú to potom na rôznych burzách a výstavách minerálov). Niektorí „zberači“ boli až tak vynaliezaví a ziskuchtiví, že pri hľadaní minerálov začali používať dynamit. Práve kvôli týmto hľadačom obec označila lokalitu tabuľou že v lokalite je zákaz zberu a ťažby minerálov.


S tromi kamienkami vo vreckách kraťasov, ktoré by som isto iste nepredal na žiadnej burze kameňov (teda tie kamene),  sme sa pobrali k autu, ktoré bolo od háld vzdialené len niekoľko sto metrov. Keby sme sa na začiatku vybrali k haldám asfaltovou cestou, ktorá niesla označenie ulica Podlipa, ušetrili by sme asi hodinu aj niečo zachádzky po chodníčkoch-nechodníčkoch, ale zase by sme neprišli o množstvo potu, prišli obavy so stretu s macom a tak isto prišli o skákanie po potočných kameňoch.  V aute nás ale čakali špekáčiky, ktoré nám  následne, o to viac čo sme viac nachodili, chutili opečené v neďalekej Ľubietovskej doline.

... a veru vyberiem sa v krátkom čase sem ešte raz. V kľude pobehám po haldách, poprehadzujem kamene a kamienky a poobzerám sa aj po nejakých dierach ktoré zanechali baníci..


len tak | stály odkaz

Komentáre

  1. Belívko, no ale kukaj na to ako pekne
    si to tu napísal, nádherné fotá a veru poviem Ti že na tie špekáčiky by som sa dala nalíkať , teda určite viac na tie minerály ale zase keď je plné bruško tak aj kamienky sa ľahšie nesú vo vreckách..:-)) mal by si začať písať bedeker o krásach Slovenska :-)
    publikované: 11.05.2012 08:53 | autor: zara (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. zaujímavé, a špekáčky sú najfoto:)
    ô
    publikované: 11.05.2012 11:11 | autor: bookzin (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Belinko
    čakaj tam, nakladám Zarenku, udržuj oheň, nech to nemáme studené, košíky na kamienky sú už v aute!
    publikované: 11.05.2012 12:08 | autor: matahari (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Bookzin, zara
    ďakujem :)
    publikované: 11.05.2012 12:09 | autor: believer (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Matahari
    čakám, čakám, za chvíľu je tma a vás nikde :)
    publikované: 11.05.2012 19:19 | autor: believer (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. Dobrý tip
    Veľmi pekne zdokumentované a lákavé. Na Slovensku máme mnoho krásnych lokalít a takdávam aj svoj tip na zlatonosné bane.
    http://orava.blog.pravda.sk/2011/06/21/ako-zlaty-sopelzviditelnil-slovensko/
    publikované: 12.05.2012 07:40 | autor: oravak (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Belivko,
    ako vidím už si natiahol svoje túlavé topánky, pekné miesta si nám ukázal, ale tie špekáčky sú najlákavejšie :))
    Raz aj moje deti dovliekli kopu kameňov z potoka, dodnes si pamätám ich sklamané očká keď na druhý deň sa pozreli na tie suché kamene, ktoré bez vody stratili svoj lesk :)
    publikované: 13.05.2012 14:21 | autor: iris (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.